20. november je už desať rokov na Slovensku spájaný s dňom, počas ktorého sa snažíme širokej verejnosti pripomenúť, že práva detí sú aj v 21. storočí nedodržiavané a mnohé deti sú vystavené fyzickému alebo psychickému týraniu, sexuálnemu zneužívaniu, zanedbávaniu alebo šikanovaniu.
O právach dieťaťa počul takmer každý. Často ich však práve deti alebo ich rodičia používajú spôsobom, ktorý sa nám úplne nepáči a ide proti právam iných detí alebo dospelých.
Takisto sa stretávame s častou, len formálnou vedomosťou, že existuje nejaký Dohovor o právach dieťaťa, ktorý by mal chrániť práva detí. Nevieme ale, aké je jeho praktické použitie a ako vyzerá uplatnenie práv v každodennom živote.
Skúsme si to spoločne pekne vysvetliť.
Detstvo je špecifické obdobie, ktoré si zaslúži špecifickú ochranu. Aby každé dieťa dosiahlo svoj plný potenciál, existuje od roku 1989 dokument Dohovor o právach dieťaťa, ktorý ustanovuje, čo všetko je preto potrebné zabezpečiť.
Vzťah k deťom sa historicky vyvíjal. Genéza vývoja práv dieťaťa prebiehala v troch obdobiach.
V prvom období sa k deťom pristupovalo skôr ako k majetku dospelých. Deti, ktoré boli staršie ako šesť rokov, považovali za tzv. malých dospelých, a to znamenalo,že boli majetkom svojich rodičov a museli pracovať ako dospelí. Detská práca bola bežným javom a deti tak boli súčasťou hospodárskeho systému na celom svete.Mnohé deti boli predávané do otroctva.Otcovia mali nad svojimi deťmi neobmedzenú moc a mohli s nimi zaobchádzať, ako chceli, pričom telesné tresty boli v tejto dobe súčasťou výchovy.
Po prvej svetovej vojne a jej hrôzach dospelo ľudstvo k presvedčeniu, že je potrebné natrvalo zabrániť, aby sapodobné udalosti opakovali.
Detstvo ako zvláštna etapa v živote človeka sa objavuje v európskom myslení až v 17. – 18. storočí. A spája sa so školskou dochádzkou.
O 20. storočí hovoríme ako o storočí práv dieťaťa. Celé toto storočie je považované za storočie boja o uznanieúplnej právnej subjektivity dieťaťa a uznanie jeho práv. Táto snaha vyvrcholila v prijatí Dohovoru o právach dieťaťa.
Dohovor o právach dieťaťa je najrýchlejšie ratifikovaný a najširšie platný medzinárodný dokument o ľudských právach v histórii. Na jeho znení sa dohodli predstavitelia jednotlivých štátov v roku 1989 a Valné zhromaždenie OSN prijalo tento dokument 20. 11. 1989. Dohovor postupne ratifikovalo 195 krajín sveta. Štáty sa tým zaväzujú konať vždy v najlepšom záujme dieťaťa ako univerzálnom princípe.
Na Slovensku platí Dohovor o právach dieťaťa od roku 1993. Garantuje deťom najvyššiu možnú právnu ochranu.
Napriek tomu je realita často iná a mnohé deti sa aj dnes stretávajú s fyzickým alebo psychickým týraním, sexuálnym zneužívaním, zanedbávaním alebo šikanovaním.
S násilím sa môžeme vysporiadať len tak, že ho nebudeme bagatelizovať, prehliadať a vnímať ako niečo, čo sa nás predsa netýka. Práve preto sa od roku 2014 vždy 20. novembra organizuje podujatie Bubnovačka – Aby bolo deti lepšie počuť! Jeho cieľom je upozorniť na dôležitosť ochrany detí pred násilím a pripomenúť potrebu včasnej prevencie v spoločnosti.
Do Bubnovačky sa opäť zapojili aj žiaci a učitelia Základnej školy na Pribinovej ulici v Zlatých Moravciach. Pripomenuli sme si práva detí, spoločne sme hľadali, kde dochádza k ich porušovaniu v školskom prostredí. Zamerali sme sa aj na slovenské ľudové rozprávky. Našli sme veľa porušení práv Červenej čiapočky či siedmich kozliatok. Nakreslili sme veľké množstvo obrázkov. Potom sme ceruzky použili aj na bubnovanie. Aby nás bolo počuť! Veď hlas detí je dôležitý!
PaedDr. Sylvia Halgašová
